Ako teda zaobchádzať s vlastným ja? Alebo skôr, ako s ním prehovoriť? Určite na to mnohí ľudia poznajú najrôznejšie metódy, postupy. Určite existuje veľa psychologických analýz, ktoré nám pomáhajú nazrieť do svojho vnútra, do hlavy a tak podobne...
Existuje však aj akási "divadelnícka metódička" zvaná dialogické jednanie... neviem či by som toto jednanie nazvala akousi etudou samého seba so sebou, alebo by som to mohla nazvať ako psycho- postup na vlastnú očistu, a kadejako inak..... každopádne, nech dialogické jednanie nazve ktokoľvek akokoľvek, funguje!
V princípe ide o to, že sami na sebe zistíme, že každý z nás je tak trošku schizofrenik ( teraz nechcem nikoho uraziť ).... Stáva sa nám to všetkým. Kráčate k uličke s mliečnymi výrobkami, pred sebou tlačíte nákupný košík, a už máte v hlave myšlienku: "Kúpim si ten chutný jahodový jogurt, čo som mal minule," a zrazu, ďalšia myšlienka "Nie, kúp si inú príchuť, aby si stále nejedol to isté" a takto pokračujete ďalej, cez pečivo, mäso, drogériu, až k pokladni, na ceste domov, doma, až kým nejdete spať a znova sa nezačne nový deň a podobný rozhovor...
Každý z nás denne absolvuje veľké množstvo takýchto hlavových dialógov..... Ak však máte niekedy pocit, že je toho na vás naozaj dosť, že už proste stačilo, že potrebujete reset, reštart, jednoducho vypnúť, urobte si doma, pred zrkadlom svoje osobné dialogické jednanie nahlas. Skutočne, nič zložité.
Jednoducho sedím alebo stojím, chvíľu mlčím, a zrazu sa to zo mňa sype..."Prečo si dnes ráno nevyniesla tie smeti?" , "No pretože som ráno zaspala a posledná vec, ktorú som riešila boli nejaké smeti".... "Kedy už konečne zješ vajíčka a nejaké ovocie?", "Keď na to budem mať čas a chuť...." a takto podobne tu môžem písať aj ďalej.
Každý z nás má svoje dialógy, máme ich v hlave, nosíme si ich so sebou celý deň..... uvoľnite sa a zbavte sa ich, povedzte si ich nahlas, porozprávajte sa sami so sebou, so svojou hlavou, v ktorej máte dva názory, na jednom pleci anjelika, na druhom čertíka....
Ten pocit uvoľnenia, katarzie a priam letargie vám za to stojí..... Navyše, na ten okamih sa stanete hercom na vlastnom javisku......báječné